Derniéra inscenácie Muž bez vlastností obohatená o diskusiu k dielu, ktorá sa bude konať po predstavení.

Inscenácia je inšpirovaná rovnomenným románom rakúskeho spisovateľa Roberta Musila, ktorý je považovaný za jedno z najkľúčovejších literárnych diel minulého storočia. Pre román je charakteristic­ká irónia a sarkazmus, mieša sa v ňom pohŕdanie s obdivom a nostalgiou po niečom, čo sa končí, keď nové začína. Napriek tomu, že Robert Musil ten­to román nedokončil, panoptikum myšlienkových pochodov charakterov v tomto predstavení a ich vzájomné vzťahy sú predobrazom odchádzajúceho starého a prichádzajúceho nového – pre tvorcov je to výzvou k aktualizovanému spracovaniu.

Námet románu súvisí pôvodne s rozpadom ra­kúskouhorskej monarchie („ironicky“ slovami Musi­la akejsi Kakánie), v našom prípade ide ale o fiktív­ny, aktualizovaný rozpad o necelé storočie neskôr, v úplne inej dejinnej nekonkretizovanej súvislosti.

Hlavná vec v románe nie je to, čo bolo povedané, ale o čom sa mlčí.

 Svet, v ktorom sa v inscenácii jednotlivé postavy pohybujú, je pestrým kaleidoskopom, ktorý v nie­čom pripomína žraločí žalúdok, v ktorom sa odo­hráva trávenie postáv najrôznejšieho typu. Postavy nevedia udržať svoju identitu a nedokončujú svoje akcie – fragment prevláda nad celkom. Literárny dej v podstate absentuje, protagonisti viac jednajú než myslia (v románe to je naopak, ale znamená to to isté). Protagonisti majú akúsi fiktívnu podobu, pohybujú sa akoby za nejakou temnou doskou, vy­nárajú sa skôr než začnú jednať, a miznú v okamži­ku, keď na nich zabudneme.

„Pravda nie je kryštál, ktorý je možné strčiť do vrecka, ale je nekonečnou tekutinou, do ktorej človek spadne.“ Robert Musil

Muž bez vlastností je ironicko-deziluzívna panorá­ma modernej spoločnosti a jej myslenia.

Informácie