Výstavný projekt je reprízou expozičného výstupu dvojročnej vedecko-výskumnej činnosti skúmajúcej život a dielo košického výtvarníka Elemíra Halász-Hradila, doposiaľ vnímaného okrajovo, ako málo progresívného modernistu, ktorý sa radí medzi klasikov ranej moderny. Maliarska tvorba Halász-Hradila sa formuje na prelome 19. a 20. storočia a podstata jeho východísk spočíva v nasledovaní odkazu plenérovej maľby nasiaknutej postimpresionistickými tendenciami a stredoeurópskym luminizmom. Výskum života a tvorby Elemíra Halásza-Hradila začal v roku 2021 nadobudnutím kontaktov na priamych potomkov Halász-Hradila, ktorí desaťročia starostlivo uchovávali umelecké diela po svojom „dědečkovi“, ako ho láskavo nazývajú jeho vnuk žijúci v Prahe a vnučka žijúca v Budapešti. Vďaka veľkej ochote a dôvere rodiny mohol vzniknúť rozsiahly expozičný a publikačný projekt, ktorý verejnosti predstavil aj menej známe, či neznáme diela a doposiaľ verejne neprezentované dokumentačné materiály. Výstava je koncipovaná ako odraz života človeka v čase meniacich sa geopolitických štruktúr a kultúrnych vplyvov. V roku 2023 si Východoslosvenská galéria v Košiciach symbolicky pripomenula 150. výročie narodenia tohto významného košického výtvarníka a pedagóga. Halász-Hradil, narodený v monarchii a neskôr prispôsobujúci sa spločenským zmenám, od priameho zážitku s I. svetovou vojnou, rozpadu monarchie,  cez vznik nového Československého štátu, je človekom, ktorého príbehy týchto neľahkých časov sú vyrozprávané v jeho výtvarnej tvorbe.

Tvorba Elemíra Halásza-Hradila predstavuje zaujímavú syntézu umeleckých štýlov. Tá najviditeľnejšia je v jeho prijatí postimpresionistických tendencií a secesnej štylizácie. Z umelecko-historického hľadiska vytvoril Halász-Hradil tie najzásadnejšie diela na prelome 19. a 20. storočia, resp. do roku 1918. „Dlhé“ 19. storočie malo pre Halász-Hradila priaznivé podmienky a vytvorilo viaceré príležitosti pre jeho umelecký vývoj. Ten sa začal ešte koncom 19. storočia jeho pobytmi v umeleckých kolóniách v Nagybányi a Szolnoku. Umelecké kolónie v tom čase navštevovali progresívne zmýšľajúci umelci z rôznych kútov Európy a boli mentálne vyhradení voči strohému akademizmu. Práve v kolóniách vytvoril Halász-Hradil svoje vzdušné „impresionistické“ krajiny slnečného svetla a tieňa. Umelecké kolónie dali umelcom možnosť tvoriť slobodne a vyzdvihovali sa v nich diskusie o modernom umení. Boli to kozmopolitné centrá umenia a kultúry. Svoje ďalšie štúdiá si doplnil už v spomínanom Paríži, ďalej v Mníchove a Budapešti. Halász-Hradil bol svetobežníkom, ktorého dnes môžeme vnímať cez jeho odkaz stredoeurópskej identity. Človek, ktorý sa narodil v habsburskej monarchii, prežil jej rozpad, zobudil sa do nového štátneho útvaru a zomiera v roku komunistického prevratu.

– Miroslav Kleban (VSG)

Informácie