Aktuality

Mesto, lekári aj rodičia pravidelne upozorňujú na to, že v obchodných centrách a rôznych prevádzkach sa objavujú automaty, v ktorých si možno legálne kúpiť produkty spájané s drogami. Tento trend číha aj na mladých v Banskej Bystrici. Farebné a často lákavo vyzerajúce „cukríky“, nápoje, keksíky či vapky sa tvária ako zberateľské predmety. Hoci na prvý pohľad pôsobia nevinne, podľa odborníkov sa čoraz častejšie spájajú s novými psychoaktívnymi látkami, ktoré môžu vážne ohroziť psychické aj fyzické zdravie mladistvých. O tom, aké následky majú tieto „nové drogy“ v praxi, prišiel siedmakom, ôsmakom a deviatakom na Základnú školu J. G. Tajovského v Podlaviciach porozprávať primár Detského urgentu Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou v Banskej Bystrici Milan Galko. Po jeho prednáške sme sa ho opýtali, s akými prípadmi sa lekári stretávajú najčastejšie a čo by mali vedieť rodičia aj samotné deti.

Pán primár, chodíte do základných a stredných škôl a rozprávate mladým o nových psychoaktívnych látkach, ktoré sú dostupné v Banskej Bystrici, a v podstate na celom Slovensku. Prečo ste sa tak rozhodli?

S kolegyňou, doktorkou Táňou Hunákovou, robíme osvetu, pretože dnešný svet prináša mladým mnohé výzvy. Žijeme v rýchlej dobe. Zatiaľ čo my sme v puberte vedeli len o alkohole a marihuane, dnes sa objavuje celý rad nových drog. Alkohol je pritom na výraznom ústupe a do popredia sa dostávajú najmä syntetické kanabinoidy, GHB, opiáty a im podobné látky. Mladí si ich najčastejšie kupujú cez internet alebo v automatoch ako „darčekové predmety“. Žiadne darčekové predmety to, samozrejme, nie sú.

Alarmujúce je, že v roku 2024 sme na detskom urgente mali 85 intoxikovaných pacientov a v minulom roku ich bolo už 140, čo je takmer dvojnásobok. V praxi to znamená, že približne každý druhý až tretí deň sme sa starali o nadrogované dieťa.

Pred prednáškou ste spomínali, že vám stačí pozrieť sa na žiaka a presne viete, že má problém s drogami alebo niečo užil. Prečo deti siahajú po drogách? Platí to, že ak si drogu nedám, nie som frajer a budem vylúčený z kolektívu? Alebo je to spôsob riešenia problémov doma a absencia komunikácie s rodičmi?

Určite je to mix viacerých faktorov, ale významne to súvisí aj s dopamínom v mozgu. Dopamín je látka, ktorá sa nám počas noci, keď oddychujeme, postupne dopĺňa. Pomáha nám byť cez deň bdelí, mať energiu, tešiť sa zo života. Dnes však mladí trávia veľa času s telefónmi v ruke a neustále scrollujú sociálne siete. Týmto neustálym „ťapkaním“ sa dopamín veľmi rýchlo míňa. Výskumy ukazujú, že veľkú časť tejto energie človek dokáže minúť už niekedy doobeda. Potom v ňom vzniká akési prázdno, pocit, že mu niečo chýba. V snahe tento pocit zaplniť niektoré deti siahajú po drogách. Deti na základných školách ešte nemajú úplne vyvinutý mozog a keď užijú drogu, nikdy nevieme, aký bude účinok a ako sa to môže prejaviť aj v budúcnosti.

S drogami sa skôr či neskôr stretne každý. Nie je frajerina si ich dať a povedať všetkým: „Áno, bol som zhúlený a doniesli ma záchrankou na urgentný príjem.“ Frajerina je vedieť o nich a drogu si nedávať. Znamená to uvedomiť si, že je to zlé, že to môže mozgu uškodiť a negatívne ovplyvniť ďalší psychický aj fyzický vývoj. Žiakom vždy hovoríme, že v tom nikdy nie sú sami. Môžu sa obrátiť na rodičov, pedagógov, školských psychológov alebo na kamarátov. A áno, tak ako hovoríte, rodičia by s nimi mali komunikovať, zaujímať sa, venovať im čas. Všetko je napokon o komunikácii.

Povedzme si, čo sú vlastne nové psychoaktívne látky a ako vznikajú. Pred pár rokmi sme aktívne upozorňovali na vapovacie zariadenia, takzvané vapky, ktoré si kupovali mladí v automatoch v omyle, že fajčia zdravším spôsobom. Obsahovali látku HHC – hexahydrokanabinol, ktorá je už na Slovensku zakázaná. Situáciu to však nevyriešilo. Na trhu sa totiž stále objavujú nové a ešte horšie látky, ktoré ohrozujú zdravie mladistvých.

Na trhu sú k dispozícii nové psychoaktívne látky, teda chemické zlúčeniny vytvorené v laboratóriách. Napodobňujú účinky niektorých známych liekov alebo sú chemicky upravené tak, aby ovplyvňovali naše telo, myslenie či emócie. Predstavujú však skryté nebezpečenstvo, pretože nikdy neviete, čo takáto droga s organizmom spraví. V krajnom prípade môže človeka aj zabiť.

Keďže dnes existujú nástroje ako ChatGPT a rôzne syntetické laboratóriá, nové látky dokážu vzniknúť veľmi rýchlo. Stačí malá úprava chemickej zlúčeniny a do týždňa môže byť na svete ďalšia droga. Účinok na mozog je pritom často podobný ako pri zakázaných látkach, ale nová verzia môže byť stále legálna. Keď takúto látku v laboratóriu vyrobia, často ani netušia, ako bude fungovať a ako môže pôsobiť na mozog. Hoci ide neraz len o drobnú zmenu v molekule, následky môžu byť veľmi vážne.

HHC sa nachádza napríklad v olejoch, kvapkách, gumených cukríkoch, sladkostiach či elektronických cigaretách, teda vapkách. Môže byť syntetizované aj do rôznych rastlinných zmesí, ktoré pripomínajú napríklad šišky marihuany. To, že niekto tvrdí, že ide o legálny produkt, zberateľský predmet alebo prírodnú látku, ešte neznamená, že nie je nebezpečný.

Aké nebezpečenstvo hrozí mladým, ak sú pravidelnými užívateľmi výrobkov s obsahom HHC?

Môže to mať okamžité účinky, aj vážne následky. V súčasnosti sa stáva, že niektorí deviataci na základných školách skúšajú na mladších spolužiakoch rôzne gumené cukríky a sledujú, ako na nich pôsobia. Toto nie je frajerina. Je to hlúposť a veľká nezodpovednosť.

Pacienti, ktorí k nám prichádzajú po tom, čo si pred školou pofajčili HHC, bývajú spotení, pomočení a povracaní. Často ani nevedia, čo sa s nimi deje. Sú úplne vyčerpaní a potom u nás ležia najbližších dvadsaťštyri hodín, kým sa postupne dostanú k sebe. Mávajú zrýchlený tep, nevoľnosť a spomalené myslenie. Väčšinou len spia a ledva reagujú. Takýto stav však môže priniesť aj dlhodobé následky, napríklad poškodenie mozgu.

Okrem HHC sa v gumených cukríkoch objavujú aj rôzne toxické látky z radu muskarínov. Ide o látky, ktoré sa nachádzajú napríklad v muchotrávke červenej. V Českej republike už majú podľa odborníkov plné psychiatrické liečebne, pretože ľudia, ktorí si v automatoch kupujú takéto cukríky s obsahom muskarínov, končia s halucináciami a ťažkými psychózami.

Žiakov ste vystríhali aj pred neviditeľnými drogami. S tými sa mladí stretávajú zväčša na diskotékach. Dievčatám, ale aj chlapcom, „sexuálni predátori“ pridajú nepozorovane tieto látky do nápoja a potom ich zneužijú.

Áno, hovoríme o látke GHB. V niektorých krajinách sa používa v medicíne ako anestetikum. Vo vyšších dávkach spôsobuje ospalosť, v nižších môže ovplyvniť správanie človeka. Práve preto sa spája s prípadmi sexuálneho zneužitia. Človek môže pôsobiť, akoby s niečím súhlasil, hoci v skutočnosti nie je schopný slobodne sa rozhodovať. Následne si často nepamätá, čo sa stalo, a takéto situácie sa potom veľmi ťažko dokazujú.

Aj v Banskej Bystrici sa, žiaľ, s touto látkou stretávame. Opakovane sme mali pacientov, ktorým sme ju analyzovali v krvi. Mladým preto stále hovorím, aby si na diskotékach dávali pozor na nápoje. Mali by ich dostať zo zatvorenej fľaše alebo si kúpiť nápoj, ktorý je ešte zavretý. GHB je tekutina, ktorú možno schovať napríklad do malej fľaštičky od kvapiek do nosa. Nemá výraznú chuť, takže sa dá primiešať prakticky do akéhokoľvek nápoja.

GHB je veľmi riziková látka a účinkuje rýchlo. Človek môže stratiť vedomie aj pamäť. Najhorší scenár je, ak niekto neodhadne dávku. Taký prípad môže dopadnúť zástavou dýchania a smrťou.

Aké ďalšie nové drogy sú dostupné a mladí sa k nim vedia jednoducho dostať?

Existuje napríklad takzvaný žabí sliz. Ide o jedovú látku, ktorú si možno kúpiť na rôznych internetových portáloch. Udivujúce je už len to, akým spôsobom sa aplikuje. Človek si cigaretou vypáli za členkom malú dierku, zo žaby pripraví sliz a ten si vmasíruje do popáleniny. Dôsledky sú hrozné. Tri dni zvracia, pomočuje sa a ani o sebe netuší. Údajne sa však zobudí ako nový človek. Potom sú tu synteticky vyrobené látky, rôzne dizajnérske drogy. Tie majú podľa užívateľov zlepšovať myslenie a navodzovať pocit, že svet je gombička.

Ďalším príkladom je droga kratom. Mnohí mladí dnes namiesto brigád chodia do posilňovne. Nevedia presne, ako majú cvičiť, a tak im niekto poradí, aby si dali kratom, ktorý ich nabudí a dodá im viac energie. Ide však o mitragynín, látku z tropickej rastliny, ktorá patrí medzi opiáty. Predáva sa ako bylinkový doplnok, ktorý človeka povzbudí. Vládzete viac cvičiť, máte pocit väčšej sily, no večer zrazu nemôžete zaspať. Dáte si ho viac a o pár dní sa stávate závislý. V Česku už otvárajú nové psychiatrické oddelenia pre pacientov závislých od kratomu. Na Slovensku sa pritom táto látka stále dá pomerne ľahko kúpiť.

Potom je tu fentanyl a jeho analógy. Fentanyl sa používa najmä v Amerike, v Európe ide napríklad o sufentanyl a podobné látky. Hovoríme o opiátoch, ktoré tlmia dychové centrum. Nedávno u našich českých susedov objavili miesta, kde sa vyrábali nelegálne drogy. Našli tam aj experimentálnu látku spironolaktón. Muž, ktorý drogy vyrábal, bol na mieste mŕtvy. Stačil malý kryštálik, ktorý sa mu dostal na nos, a okamžite sa mu zastavilo dýchanie.  Uzavriem to carfentanylom. Je stokrát až tisíckrát účinnejší. Používa sa napríklad na uspávanie slonov. V Česku si ho niektorí užívatelia riedia a aplikujú priamo do žíl.

Vašu prednášku ste ukončili konkrétnymi prípadmi priamo z detského urgentu. Ja verím, že ste žiakov aspoň trochu vyplašili a pri prvej príležitosti si rozmyslia, či po droge siahnu.

Presne to je naším cieľom. Čím viac sa budeme o drogách otvorene rozprávať, tým to bude, dúfam, lepšie. Deti to lepšie pochopia, keď si vypočujú skutočné príbehy z praxe. Tie sú totiž niekedy naozaj drsné. Spomínam si, ako sme na ARO ošetrovali šesťročného chlapca, ktorý bol úplne namol. Alebo osemnásťročného pacienta s psychickými abstinenčnými problémami. Tento mladík pol roka užíval HHC, údajne dva až tri šluky večer, aby sa upokojil. Zároveň užíval antidepresíva, občas fajčil cigarety a dával si aj kratom. Bol závislý. Mal sa ísť liečiť, nešiel. Postupne sa uňho objavili paranoidné príznaky a napokon skočil z okna a pád neprežil.

Je veľa vecí, ktoré na mladých číhajú aj na internete. Mali sme pacientov, ktorí sa zapojili do nebezpečného trendu, takzvanej paracetamolovej výzvy. Paralen je dobrý liek proti teplote, ale ak ho človek užije priveľa, môže dôjsť k nezvratnému poškodeniu pečene a dokonca k smrti. Stretli sme sa aj s chlapcom, ktorý sa zatváral doma v izbe, nejedol ani nepil. Napokon mu diagnostikovali závislosť od elektronických médií.

Žiakom sa preto vždy snažíme povedať, aby nerobili hlúposti. Aby boli sami sebou, chytili život do vlastných rúk a urobili niečo pre to, aby sa mali dobre.

 

Ďakujem za rozhovor.

-zm-

 

Galéria