Aktuality

Zástupcovia mestskej aj štátnej polície, odborných útvarov mestského a okresného úradu, poľovníckych komôr, prokuratúry i veterinárnej správy opäť diskutovali o problematike pohybu voľne žijúcej zveri medzi panelovými domami na sídliskách. V poslednom období ide najmä o líšky a hoci zatiaľ nebol zaznamenaný žiadny vážny incident pri kontakte s obyvateľmi, cieľom je zefektívniť spoluprácu všetkých zložiek pri ich odchyte. Zúčastnené inštitúcie sa chcú zároveň intenzívnejšie zamerať na osvetu v oblasti zákazu cieleného prikrmovania voľne žijúcej zveri a upozorňovať verejnosť na zdravotné riziká, ktoré môžu líšky prenášať. Tieto ochorenia predstavujú zvýšené nebezpečenstvo najmä pre deti, ktoré ešte nemajú dostatočne vytvorené hygienické návyky. Niektoré choroby môžu spôsobiť vážne poškodenie orgánov, nervového systému či zraku a v prípade besnoty ide o ochorenie, ktoré sa bez včasnej liečby takmer vždy končí smrťou. Nedávny prípad, keď si jeden z obyvateľov prisvojil mláďa líšky, môže predstavovať nielen riziko šírenia parazitárnych ochorení, ale aj trestnoprávnu zodpovednosť pre podozrenie zo spáchania prečinu pytliactva.

Cieľom stretnutia bolo aj posúdenie možnosti úpravy všeobecne záväzného nariadenia mesta v oblasti prikrmovania a udomácňovania voľne žijúcich zvierat. Zástupca Okresnej prokuratúry v Banskej Bystrici vyjadril názor, že v súčasnej legislatíve neexistuje ustanovenie, na základe ktorého by bolo možné uvedeným spôsobom regulovať prípadne zakazovať prikrmovanie voľne žijúcej zveri.

Líšky sa vracajú tam, kde nachádzajú potravu

Mesto eviduje výskyt voľne žijúcej zveri najmä v mestských častiach Uhlisko, Sásová a Fončorda, kde kompetentné inštitúcie zároveň naďalej evidujú prípady ich prikrmovania. Zver sa opakovane vracia do lokalít, kde má jednoduchý prístup k potrave. „Žiadame obyvateľov, aby v blízkosti kontajnerových stojísk ani na iných voľne prístupných miestach nenechávali zvyšky potravín. Tie lákajú voľne žijúcu zver a vytvárajú u nej návyk vracať sa do obývaných lokalít,“ hovorí Peter Suchý, vedúci oddelenia Odpadového hospodárstva a údržby verejných priestranstiev MsÚ v Banskej Bystrici.

Kontakt s líškou môže predstavovať zdravotné riziko

Odborníci zároveň upozorňujú, že pri viacerých ochoreniach plynie inkubačná doba, a preto sa závažné zdravotné následky nemusia prejaviť okamžite.

„Neviditeľným nebezpečenstvom prikrmovania divej zveri a túlavých mačiek, ako aj ich pohybu v intraviláne mesta Banská Bystrica, sú parazitárne a infekčné ochorenia prenosné medzi zvieratami a človekom. Na území Slovenska sa vďaka geografickej polohe a klimatickým podmienkam vyskytujú viaceré zoonózy, teda ochorenia prenosné zo zvierat na ľudí. Patrí medzi ne napríklad toxokaróza či echinokokóza. Pri priamom kontakte s voľne žijúcou zverou, ale aj s túlavými mačkami alebo psami, hrozí človeku aj riziko nákazy besnotou, ktorá patrí medzi smrteľné ochorenia,“ uvádza Regionálna veterinárna a potravinová správa Banská Bystrica.

Ak človeka zraní divožijúce zviera alebo túlavý pes či mačka, je nevyhnutné okamžite vyhľadať lekárske ošetrenie. „Je hazardom so svojím životom dotýkať sa líšok, ktoré pred človekom prirodzene neunikajú. To isté platí aj pre túlavé mačky, pri ktorých nie je známe, či boli alebo neboli vakcinované proti besnote,“ dopĺňa RVPS Banská Bystrica.

Privlastnenie si mláďaťa líšky môže mať právne následky

Okresný úrad Banská Bystrica, odbor pozemkový a lesný na základe žiadosti samosprávy pridal do zoznamu oprávnených osôb na odchyt voľne žijúcej zveri ďalších sedem osôb. Momentálne je teda oprávnených na odchyt voľne žijúcej zveri 50 osôb, ktoré môžu vykonávať odchyt v rámci územného rozdelenia intravilánu mesta Banská Bystrica. Okresný úrad Banská Bystrica, odbor pozemkový a lesný, upozorňuje, že odchytávanie, premiestňovanie či privlastňovanie si voľne žijúcich zvierat a ich mláďat je nebezpečné a môže predstavovať riziko pre zdravie ľudí. Zároveň môže ísť o konanie v rozpore so zákonom.

Cieľom je prevencia, nielen odchyt

„Je potrebné predchádzať vnikaniu zveri do intravilánu mesta, najmä zamedzením jej cieleného prikrmovania. Je mimoriadne dôležité eliminovať vznik návykov voľne žijúcej zveri na pohyb v blízkosti obydlí a nielen riešiť samotný odchyt,“ uvádza Miroslav Čunderlík, zamestnanec Okresného úradu Banská Bystrica, odboru pozemkového a lesného.

Kam volať pri výskyte voľne žijúcej zveri

V prípade spozorovania voľne žijúcej zveri v intraviláne mesta je potrebné túto skutočnosť nahlásiť na stálu službu mestskej polície na čísle 159 alebo tiesňovú linku Policajného zboru na čísle 158. Dôležité je uviesť približnú lokalitu výskytu. Mestská/štátna polícia následne informuje zástupcu príslušného užívateľa poľovného revíru, ktorý prijíma potrebné opatrenia na odchyt, odlov alebo obmedzenie výskytu zveri za úzkej súčinnosti s osobami poverenými na mimoriadny lov zveri.

Larválna toxokaróza ohrozuje najmä malé deti

Pôvodcom ochorenia sú migrujúce larvy škrkavky psej (Toxocara canis) a škrkavky mačacej (Toxocara cati). Ochorenie najčastejšie postihuje deti vo veku od 1 do 5 rokov, ktoré ešte nemajú vytvorené dostatočné hygienické návyky. Pri hre si často vkladajú do úst ruky, hračky, piesok či zeminu a prichádzajú do kontaktu s kontaminovaným prostredím. Ochorenie však môže postihnúť aj dospelých. Infekcia u človeka vzniká najčastejšie po požití infekčných vajíčok, ktoré sú voľným okom neviditeľné. Ich zdrojom býva kontaminovaná pôda alebo piesok, znečistené ruky či konzumácia nedostatočne umytej surovej zeleniny. V čreve človeka sa z vajíčok uvoľňujú larvy, ktoré prenikajú cez črevnú stenu do krvného obehu. Krvou sú následne zanášané do rôznych orgánov a tkanív, najmä do pečene, pľúc, obličiek, mozgu, očí a svalov, kde môžu spôsobovať poškodenie. Ochorenie sa najčastejšie prejavuje únavou, horúčkou a bolesťami brucha. Larvy lokalizované v pľúcach môžu vyvolať kašeľ, bronchitídu alebo zápal pľúc. Pri prechode do chronickej fázy bývajú príznaky menej intenzívne, no dlhodobé. Môže sa objaviť pretrvávajúci kašeľ, kožné prejavy ako vyrážky, svrbenie či žihľavka, ale aj mierne zvýšená telesná teplota. V najzávažnejších prípadoch môže očná forma ochorenia spôsobiť poškodenie zraku. Pri postihnutí centrálneho nervového systému sa môžu objaviť rôzne neurologické a nervové príznaky.

Alveolárna echinokokóza patrí medzi najzávažnejšie parazitárne ochorenia

Alveolárna echinokokóza je závažné parazitárne ochorenie človeka spôsobené larválnym štádiom pásomnice líščej (Echinococcus multilocularis). Neliečené ochorenie sa môže v priebehu 10 až 15 rokov skončiť smrťou pacienta.

Podľa vedcov z Parazitologického ústavu SAV bol na Slovensku prvý prípad nákazy človeka zaznamenaný v roku 2000 a odvtedy počet prípadov pomaly, ale neustále rastie. Pôvodcom ochorenia je drobná pásomnica dlhá len 1,2 až 3,7 milimetra. Žije v tenkom čreve mäsožravcov, najmä líšok, ale aj psov a mačiek. Produkuje vajíčka, ktoré sa trusom dostávajú do vonkajšieho prostredia. K nákaze človeka dochádza po požití infekčných vajíčok. Zdrojom môže byť kontaminovaná pôda alebo piesok, znečistené ruky po kontakte so srsťou infikovaných zvierat, konzumácia nedostatočne umytej surovej zeleniny či kontakt s kontaminovanou vegetáciou.

Po požití vajíčok sa v pečeni začína vývin lariev, pričom vznikajú početné mechúriky – cysty vyplnené polotekutým obsahom a obrastené väzivovým tkanivom. Cysty sú zle ohraničené od okolitého tkaniva, prerastajú do okolia a svojím správaním pripomínajú zhubný nádor. Rast cýst je veľmi pomalý, preto je pre ochorenie typická dlhá inkubačná doba, ktorá môže trvať 5 až 10 rokov. Klinické príznaky bývajú nešpecifické. Objaviť sa môžu bolesti brucha, zväčšenie pečene, žltačka, úbytok hmotnosti či sťažené dýchanie. V pokročilých štádiách sa môžu vyskytnúť aj metastatické ložiská v pľúcach, mozgu alebo kostiach.

Pri neliečených alebo neskoro diagnostikovaných prípadoch vznikajú závažné komplikácie, ako zápal alebo nepriechodnosť žlčových ciest, absces pečene či cirhóza pečene. Tieto stavy môžu viesť až k zlyhaniu pečene a smrti pacienta. V niektorých prípadoch je jediným riešením transplantácia pečene. Liečba si často vyžaduje chirurgický zákrok, pri ktorom sa odstraňuje časť pečene alebo iného postihnutého orgánu spolu s okolitým zdravým tkanivom. Aj po operácii musí pacient dlhodobo užívať antiparazitárne lieky. Dlhodobé výskumy Parazitologického ústavu SAV ukázali, že na Slovensku je infikovaných približne 30 % líšok. Premnoženie líšok a vysoká odolnosť vajíčok vo vonkajšom prostredí zvyšujú riziko prenosu na človeka. Odborníci preto predpokladajú, že počet infekcií bude v budúcnosti narastať.

Besnota je smrteľné ochorenie

Besnota je akútne vírusové ochorenie cicavcov prenosné aj na človeka. Postihuje predovšetkým centrálny nervový systém, pričom spôsobuje poruchy vedomia, zvýšenú dráždivosť, parézy a paralýzy. Ochorenie sa u zvierat aj ľudí prakticky vždy končí smrťou. Na Slovensku sa besnota opätovne vyskytuje od roku 2022, preto je potrebná zvýšená ostražitosť a dôsledné dodržiavanie preventívnych opatrení.

V našich podmienkach sú na besnotu mimoriadne vnímavé najmä líšky, vlky, poľné myši a z hospodárskych zvierat hovädzí dobytok. Významnú úlohu pri udržiavaní a šírení vírusu vo voľnej prírode zohráva najmä líška hrdzavá. Po zavedení povinného očkovania psov zohrávajú pri prenose besnoty medzi domácimi zvieratami významnú úlohu najmä mačky. Inkubačná doba ochorenia býva približne 2 až 15 týždňov. Vírus besnoty sa nachádza v slinách infikovaného zvieraťa a najčastejšie sa prenáša pohryzením alebo kontaktom slín s poranenou kožou. Menej často môže dôjsť k prenosu cez sliznice. Z miesta infekcie sa vírus šíri nervovými vláknami do centrálneho nervového systému, kde vyvoláva zápal mozgu a miechy.

Infikované zviera môže vírus vylučovať už 2 až 5 dní pred objavením prvých klinických príznakov. V úvodnom štádiu býva zviera apatické, nepokojné, plaché alebo naopak neprimerane dôverčivé. Môže bezdôvodne zavýjať, vrhať sa dopredu, prejavovať poruchy koordinácie pohybu či zvrátenú chuť, napríklad požieranie rôznych predmetov. Toto štádium trvá spravidla 1 až 3 dni. Nasleduje štádium zúrivosti, počas ktorého zviera stráca plachosť a agresívne napáda ľudí, zvieratá aj predmety vo svojom okolí. Dochádza k ochrnutiu žuvacích a jazykových svalov, zviera nie je schopné prehĺtať a z papule mu vytekajú husté sliny. Toto štádium trvá približne 3 až 4 dni.

V poslednom štádiu nastupuje celkové ochrnutie organizmu vrátane dýchacích svalov. Zviera následne uhynie, najčastejšie v dôsledku udusenia. Toto štádium trvá 1 až 3 dni. Podobné príznaky sa objavujú aj u ľudí infikovaných vírusom besnoty. Inkubačná doba u človeka býva najčastejšie 1 až 2 mesiace, no môže sa pohybovať od 14 dní až po 6 mesiacov v závislosti od miesta a rozsahu poranenia.

 

 

Mgr. Zdenka Marhefková, PhD.

hovorkyňa primátora