Aktuality

Unikátnemu a poslednému funkčnému vodnému žľabu v doline Rakytovo pri Dolnom Harmanci sa dostalo významného uznania. Tradičný spôsob plavenia dreva, ktorý je s ním neodmysliteľne spojený, bol zapísaný do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Tento zápis potvrdzuje jeho mimoriadnu hodnotu pre kultúrnu identitu Slovenska a význam ochrany tejto tradície pre budúce generácie.

Vodný žľab v doline Rakytovo pri Dolnom Harmanci bol postavený už v 19. storočí. V roku 2001 ho vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku a v roku 2006 sa realizovala jeho veľká rekonštrukcia. Žľab na plavenie dreva sa po rekonštrukcii stal funkčný po celej dĺžke 2 450 m, vďaka čomu je v súčasnosti raritou nielen v slovenskom, ale aj v celosvetovom meradle. Obľúbené miesto malých aj veľkých sa priebežne opravuje a počas roka ho navštívi mnoho turistov. Patrí medzi jeden z hlavných symbolov banskobystrických lesov, preto mestskí horári považujú starostlivosť o túto kultúrnu pamiatku za mimoriadne dôležitú. 

„Teší ma, že tradičnému plaveniu dreva v unikátnom vodnom žľabe Rakytovo sa dostalo významného uznania. Je výsledkom dlhoročnej snahy pracovníkov Mestských lesov Banská Bystrica, ktorí sa o túto jedinečnú technickú pamiatku starajú a neustále ju zveľaďujú. Aj každoročné otváranie drevorubačskej sezóny spojené s tradičným plavením dreva potvrdzuje záujem širokej verejnosti o túto výnimočnú tradíciu. Vodný žľab Rakytovo je dnes jedinečným príkladom spojenia ochrany prírody, zachovávania tradičných zručností a vzdelávacej funkcie lesov,“ hovorí primátor Banskej Bystrice Ján Nosko.

Do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska bolo tento rok zapísaných sedem prvkov. Na slávnostnom galaprograme v uplynulom týždni si prevzal osvedčenie o zápise z rúk zástupcov Ministerstva kultúry SR, nový konateľ spoločnosti Mestské lesy Banská Bystrica s. r. o. Jozef Jankov.

„Je to pre nás uznanie za dlhoročnú starostlivosť a zveľaďovanie lesného majetku. Naďalej budeme pokračovať aj vo vzdelávacích aktivitách a organizovaní exkurzií z oblasti lesnej pedagogiky pre školákov i škôlkarov v okolí vodného žľabu i praktické cvičenia pre študentov  Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene,“ dopĺňa Jozef Jankov.

História plavenia dreva

V minulosti sa pri doprave dreva z miesta ťažby na miesto spracovania využívala hlavne gravitačná sila a ťažné zvieratá. Unášaciu silu vody, ktorá patrí k najstarším spôsobom dopravy, časom nahradili železnice a automobily. Najznámejším tradičným typom vodnej dopravy dreva bolo pltenie, často na veľké vzdialenosti. Drevo sa ale plavilo aj na kratšie vzdialenosti, prevažne dolinami s malými vodnými tokmi, ktoré samy osebe neboli splavné. Bolo však možné umiestniť v nich vodný žľab a napĺňať ho vodou z miestneho toku. Tak vznikla plavebná dráha umožňujúca prepravu dreva kratších rozmerov.

Drevo z okolitých lesov sa využívalo ako stavebný materiál a zdroj tepelnej energie pre bane, huty a sklárne. Fyzicky náročnú prepravu dreva uľahčoval dômyselný systém jeho plavenia vo vodnom žľabe. Počas roka sa vyťažené drevo približovalo k vodnému žľabu suchými žľabmi – rizňami, koňmi i ručne, potom sa rezalo a štiepalo na metrovicu. Typickým obdobím plavenia obschnutého dreva bola jar, kedy sa topil sneh. Kontrola a oprava žľabov, chystanie dreva a nárazové plavenie v čase dostatočného množstva vody vyžadovali zorganizovanie väčšieho počtu pracovníkov na dosiahnutie spoločného cieľa.

Mgr. Zdenka Marhefková, PhD.
hovorkyňa primátora

Galéria